Keďže nie som viazaný žiadnymi náboženskými pravidlami, určoval som si pravidlá pôstu ja. Za posledný mesiac a pol som úplne vylúčil alkohol a skúšal, či vydržím. Hneď na začiatok prezradím, že žiadne zázračné zmeny, či abstinenčné príznaky sa nekonali. Vylúčiť alkohol bolo vlastne celkom jednoduché. Napriek tomu som za tú dobu dokázal spozorovať niekoľko zaujímavostí.
Alkoholu nepijem veľa. Naozaj opitý som nebol už dávno a vôbec mi to nechýba. Rád si vypijem "do vesela", presne tak, aby som sa dobre uvoľnil, no ešte stále celkom dobre kontroloval svoje činy. Horšie je to s frekvenciou. Stačí pohár whiskey, či pohár červeného. Príde mi to ako vhodný doplnok pre chvíle pohody a navodenie pocitu, že vtedy je všetko tak, ako má byť a netreba sa za ničím náhliť. Už iba odpočívať. A tá frekvencia bola jedným z dôvodov, prečo som sa pre pôst rozhodol.
Vylúčiť alkohol pre človeka, ktorého životný štýl nie je úzko spojený s pitím je podľa mňa celkom neškodné a jednoduché. Teda aspoň pre mňa. Rozhodnutie na pôst prišlo celkom spontánne, asi deň pred popolcovou stredou. Mám kolegu, ktorý s tým má viac skúseností a počas pôstu obmedzuje viac ako iba alkohol. Inšpiráciu som bral od neho. Nevedel som čo čakať a či vôbec 40 dní vydržím. Na moje prekvapenie bolo nepitie úplne jednoduché a neprekážal mi ani každodenný pohľad na karafu s whiskey na stole. Ku koncu pôstu sa chuť zvyšovala, no nebolo to nič, čo by som nedokázal ovládať. Oveľa viac som si ale všímal reakcie môjho okolia. Až keď človek prestane piť, zistí, koľko príležitostí sa za smiešnych 40 dní naskytne. Navyše 40 denný pôst vlastne trvá 46 dní. Netuším prečo, ale vyzerá to, že sa do tohoto obdobia nezarátavajú nedele (odpustite mi moju nevedomosť). Tu krátka návšteva, tam pivko po práci, oslava narodenín, narodenie dieťaťa, jednoducho príležitostí celý kopec. Zakaždým, keď som povedal "nie" uvedomoval som si stále viac a viac, že my, Slováci, máme alkohol zakorenený v kultúre. Príde návšteva a prvá otázka je "čo piješ"? Malá oslava narodenín v práci, hoc počas pracovnej doby, sa tiež nezaobíde bez fľaše šampanského. Je jasné, že si ju rozdelí 10 ľudí, no stále je tam alkohol. Ak si chceme s niekym pokecať po práci, ideme "na pivo". Nie vždy to skončí alkoholom, ale veľmi často áno. Dokonca aj nevinná "kávička" môže nakoniec skončiť pohárom vína, či niečoho sladkého. Nech už je to pivko, či pohár vína k obedu, alebo poriadny žúr, alkohol je tam skoro vždy.
Alkohol používame tiež ako formu úplatku, či odmeny. Kto ešte nedal niekomu "lahvinku", nech hodí kameňom. Nie do mňa prosím. Nechcem riskovať. Fľaša ako forma vďaky však nikdy neurazí. Teda aspoň nie v našej kultúre. Prečo práve alkohol? Prečo nie kilo ovocia? Možno práve preto, že očakávame, že pijú snáď všetci.
Osobitnou kategóriou sú svadby a iné veľké oslavy. Bolo by zaujímavé sledovať počet hostí a dĺžku svadobnej zábavy, ak by sa celá oslava mala zaobísť bez alkoholu. Nedávno som počul slečnu, ako sa tešila na svadbu kamarátky, lebo bude konečne poriadny žúr. Nie preto, že sa kamarátka vydáva, či nebodaj preto, že to bude významný deň pre kamarátku. Nie je predsa nič lepšie, ako tancovačka s chlastom zadarmo. A keďže to je svadba, chlast to nebude hocijaký. A hlavne ho bude dosť. Nech už je to hocijako, alkohol je neoddeliteľnou súčasťou našich osláv.
Nepitie alkoholu sa celkom zaujímavým spôsobom prejaví na večerných žúroch. Naše žúry v princípe nie sú pripravené na nepičov. A ja ako nepič som nebol pripravený na žúr. Rešpekt všetkým, ktorí vedia vydržať na žúroch triezvi a dobre sa zabaviť v spoločnosti "tých druhých". Verím, že je to iba otázka zvyku, no ja som nebol vôbec pripravený na rolu nepiča. Za výdatnej spolupráce alkoholu majú večerné žúry celkom predvídateľné priebehy. Nesmelé začiatky, prechádzajúce do ľahkých, či vážnejších diskusií, často končiace vyhrotenou konfrontáciou názorov. Nakoniec sa však všetci v objatí uzmieria, tento nový level priateľstva potvrdia ďalším pohárikom. A keď už sa nikomu nechce kecať, alkohol rozhýbe telá a začne sa tancovať. Nadránom eufória opadne a zostávajú iba skalní. Žúr sa končí v skorých ranných hodinách a ešte pár dní sa o ňom hovorí ako o super vydarenej akcii. Nasledujúce ráno si učastníci spoločne spájajú neúplné spomienky a tiež sa porovnávajú časy odchodov; lebo kto odíde posledný, je šampión. Áno, je to trochu nadsadené, ale snáď nie príliš. Moja jediná návšteva väčšieho žúru počas môjho pôstu trvala necelých 45 minút. Nesmelý začiatok, príjemná a nezáväzná diskusia o všetkom a o ničom a po prvom vypitom nealkoholickom pive prišla potreba nadýchať sa čerstvého vzduchu. Pri návrate do podniku som sa otočil pred dverami a dal som prednosť príjemnému spánku a ešte lepšiemu vstávaniu na druhý deň. Aspoň som ale ochutnal nealkoholické pivo so slivkovou príchuťou.
Nepitie sa potom celkom prirodzene prejaví tým, že človek obmedzí večerné výjazdy. Prípadne je časom výlúčený spoločnosťou ako "nežiadúci". Raz darmo sedieť v podniku pri minerálke celý večer nie je zase až taká zábava. V jeden moment jednoducho človek stratí link s okolím, ktoré sa vplyvom alkoholu drží v náladičke a aj veci bežné sú razom akési zábavnejšie. Navyše finančne to vyjde skoro rovnako, ak nie ešte drahšie.
Nepitie v mojom prípade sa tiež prejavilo aj na zdraví. V skratke, zlepšilo sa mi spanie. Menej som chrápal a mal som pocit, že môj spánok je znova tak kvalitný, ako býval roky dozadu. Celkom úprimne, takýto efekt som vôbec nečakal. Trvalo asi 4 týždne, kým som si to začal všímať a trvalo iba pár dní po skončení pôstu, aby sa celý efekt zmazal. Tie rána po neprepitom večeri sú jednoducho nenahraditeľné.
Mám pocit, že pôst dnešnej dobe je braný hlavne ako náboženský zvyk. V každej kultúre je to inak, ale mám pocit, že mnoho ľudí, ktorí pôst dodržiavajú to berú ako niečo, čo káže viera bez hlbšieho porozumenia, čo im pôst môže priniesť. Ja som si to vyskúšal bez akýchkoľvek predsudkov, ši očakávaní a ostal som celkom pozitívne prekvapený. Ostatne pôst ako taký nie je vôbec vynálezom moderných náboženstiev. Pôst, ako očista tela medzi zimou a jarou, kedy znova začal byť dostatok čerstvej potravy bol známy dávno pred Kristom. Je pravda, že dnes, v dobe blahobytu a globalizácie máme zeleninu aj ovocie celoročne a tak sa trochu stráca ten prapôvodný dôvod, no stále si myslím, že ten dôvod je.
Žiaden strhujúci záver ma nenapadá. Snáď iba to, že by si to mal vyskúšať každý. Ak pre nič iné, tak len kvôli tomu "inému pohľadu" na svet. Myslím, že budúci rok si to vyskúšam znova.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára