Bicykle na tri rôzne spôsoby

Tento rok som sa po niekoľkých sezónach vrátil k bicyklovaniu. Popri motorke som si na pedále ani nespomenul. Tá tohoročná bicyklová sezóna sa však už skončila a na hrádzi už nie je vidno ani tých najodvážnejších. Asi je už zima. Ako sa tak túlam po svete, všimol som si, nie v každej krajine je bicykel považovaný za to, čo u nás.

Pot, kofola a zelené tričko

Na Slovensku, alebo skôr iba v Bratislave je bicykel jednoznačne športovým náradím. S prvým jarným slnkom sa vyvalí na hrádzu množstvo ľudí snažiacich sa nahnať kilometre, zhodiť zimný tuk, alebo doladiť figúru pred letným opaľovaním. Sú aj takí, čo si idú iba prevetrať hlavu, alebo si dať tour-de-pub, teda krátke úseky s dlhšími prestávkami na pivko v každej krčme pozdĺž trasy. Tak, či onak v meste vidno bicyklov zúfalo málo. Nevidno ich zaparkované pred obchodmi, pred firmami a ani pri stanici. Cyklisti sme síce všetci, ale iba cez víkend a iba na hrádzi. Bratislavských cyklistov je zjari rozoznať ľahko. Kráčajú naširoko a sadajú si opatrne. Raz darmo. Super-športové kevlarové sedadlo tej či onej značky zanechá stopy. My totiž nejazdíme len tak na hocičom. Zadky si ale po pár jazdách zvyknú a je všetko v poriadku. Pri pivku sa preberie aká prehadzovačka je lepšia a koho bicykel váži menej.

Asi sa nemýlim, keď poviem, že v každej pivnici, či garáži stojí aspoň jeden “horák”. Len málo z nich má však košík na nákup, či nebodaj pracovnú tašku. Ale česť výnimkám. Napriek tomu je bicykel na Slovensku “iba” športovým náradím.

Donau radweg tour

Hneď tu za humnami sa bicykle používajú trochu inak. Vo Viedni už sem tam vidno bicykel opretý pred domom, či firmou, no azda najtypickejším pre našich juhozápadných susedov je Dunajská hrádza. Pri mojich bicyklových výletoch v mojich mladších a športovejších rokoch boli asi najpočetnejšou skupinou na hrádzi dôchodcovia. Všetci na rovnakých bicykloch s fialovo-oranžovou kapsičkou na zadnom kolese si títo turisti dávali krásne trasy popri rieke. Široké a pohodlné sedadlá, vysoké rajdy a na nich mapa okolia. Títo turisti však nemali naložené stany, spacáky a ani plechovky so zavareným mäsom ako my. Mali tam možno lepeňák, jabĺčko a nejakú vodu na osvieženie. Veď viac ani nepotrebovali. Na hrádzu ich  priviezol autobus a po pohodlných dvadsiatich kilometroch ich zase vyzdvihol a odviezol do hotela. Nie, že by sa mi takáto turistika nepáčila, ale snáď na to mám ešte pár rokov čas. Sú iba pár kilometrov od nás, no v Rakúsku je bicykel aj turistickým prostriedkom.

Jeden bicykel ku každému outfitu

Kto bol niekedy, v Dánsku, či Holandsku vie, že v týchto krajinách sa človek o bicykle takmer potkne na každom rohu. Neviem, či je to známkou vyspelosti národa, cieleným riešením dopravnej situácie, alebo iba nekontrolovaným nadšením ľudí pre jazdu na bicykloch. Jedno je ale jasné. Títo ľudia jazdia na bicykloch často. Keď som bol niekedy dávno prvýkrát v Kodani, bol som uchvátený množstvom bicyklov na uliciach. Pred každou firmou, pred každou stanicou metra, či vlaku, jednoducho všade. Dáni používajú bicykel ako dopravný prostriedok. Na bicykli chodia do práce, do obchodu, na rande, do kina, jednoducho všade. A určite to nie je preto, že by na autá nemali.  Správny Dán má minimálne jeden bicykel. Sú takí, čo majú dva, alebo aj viac. Asi pre každú príležitosť iný. V Kodani nie je nezvyklé chodiť do práce kombinovanou dopravou. Kombinujú bicykel s vlakom, alebo metrom. Vo vlakoch sú vozne vyhradené pre cyklistov a pred každou stanicou je veľké miesto na parkovanie bicyklov. Nie je nezvyklé použiť na ceste do práce aj bicykle dva. Jedným sa odvezú z domu k vlaku a tým druhým od vlaku do práce. Nie je preto neobvyklé vidieť večer stovky bicyklov zaparkovaných pred stanicou vlaku, či metra. Dáni majú bicyklovanie v krvi a majú na to aj vytvorené podmienky. Takmer každá cesta ma okrem chodníka aj chodník pre cyklistov. Jazdia mladí, jazdia starí, jazdia manažéri, robotníci, predavači, jazdia naozaj všetci. Nie je neobvyklé vidieť manažéra v kabáte a kravate s naleštenými topánkami ako si to šinie na jednanie do práce. U nás by sa tento manažér pyšne viezol v naleštenom služobnom aute a popri tom ešte telefonoval a dohadoval s kolegami detail zmluvy. Dáni však vo všeobecnosti podriadili bicyklovaniu aj šatník a preto tam vidno oblekov len málo. Chodia oblečení elegantne, no pohodlne. Sú vždy dokonale upravení, v košeli, vestičke a pohodlných topánkach. Dlhé kabáty vymenili za kratšie bundy, kožené aktovky nahradili ruksakmi. Ženy rovnako. Vysokých lodičiek je tam vidno pomenej (škoda, baby tam majú pekné), no ani tie im nebudú prekážať v tom, aby v krátkej sukni sadli na bicykel a šli do prace. Dáni jazdia na bicykloch za každého počasia. To naše jemne sychravé počasie by nikomu z nich neprišlo divné. Oni totiž jazdia za dažďa, v mraze a dokonca aj na snehu. Musí sa im nechať, že sú v porovnaní s nami o míle ďalej. Vidieť slečnu na svojom “sitybajku” pri mínus piatich stupňoch na čerstvom snehu v polovičnom kabáte, ľahkých rukavičkách a šálom vlajúcim za ňou vo mne vždy vyvolá pocit obdivu a tak trochu zahanbenia, že mne už je pod 20 stupňov na bicykel zima. Bicykle v Dánsku nie sú žiadne super delá s odpruženými vidlami. Sú to väčšinou pohodlné bajky s vysokým posedom a košíkmi vpredu aj vzadu. Ich bajky sú často hrdzavé, obité a bez akejkoľvek luxusnej výbavy. Napriek tomu sú bicykle v Dánsku veľmi drahé (snáď ako všetko). A tiež sa vraj veľa kradnú. Ale pri tom množstve sa asi nie je čo diviť. Tak, či onak Dáni asi cez víkend nechodia šliapať dlhé kilometre na hrádzu a na kofolu. Cez týždeň si najazdia celkom dosť. Bicykle sú totiž pre nich dopravným prostriedkom.