Zambia
Ako sucast mojej prace obcas cestujem a dostanem sa do krajin, kde sa ini nedostanu. Aj ked mojim rodnym regionom su Sovietske krajiny, z casu na cas sa dostanem do krajin, ktore su tak trochu mimi nojho dosahu. V case, kedy na slovensku klesaju teploty pod nulu a v niektorych pripadoch veelmi nizko pod nulu, pirsla infomacia o ceste do Afriky ako spasenie. Tri tyzdne v Afrike. Zambia, Swaziland a Lesotho.
Na zistenie, ci sa cloveku krajina paci, alebo nie, urcite nie je treba vela casu. Mna si Afrika kupila hned par sekund po vystupeni z lietadla. V tejto casti sveta je teraz obdobie dazdov a stale som si hovoril, ci to mam za trest. Budem tri tyzdne v Afrike a bude mi iba prsat? Predpovede pocasia neboli nijak lakave. Iba dazd a burky v roznych obmenach. Ked ale lietadlo sadlo na zem, bolo nadherne slnecne rano. Teplota tak akurat okolo 25 stupnov, vysoka vlhkost (napriek tomu sme hlboko v kontinente), vsetko rozkvitnute a vonave. Stacilo len tych par krokov z lietadla do letistnej haly aby som zistil, ze sa tu urcite bude pacit.
Farebna Afrika
Ako sucast mojej prace obcas cestujem a dostanem sa do krajin, kde sa ini nedostanu. Aj ked mojim rodnym regionom su Sovietske krajiny, z casu na cas sa dostanem do krajin, ktore su tak trochu mimi nojho dosahu. V case, kedy na slovensku klesaju teploty pod nulu a v niektorych pripadoch veelmi nizko pod nulu, pirsla infomacia o ceste do Afriky ako spasenie. Tri tyzdne v Afrike. Zambia, Swaziland a Lesotho.
Na zistenie, ci sa cloveku krajina paci, alebo nie, urcite nie je treba vela casu. Mna si Afrika kupila hned par sekund po vystupeni z lietadla. V tejto casti sveta je teraz obdobie dazdov a stale som si hovoril, ci to mam za trest. Budem tri tyzdne v Afrike a bude mi iba prsat? Predpovede pocasia neboli nijak lakave. Iba dazd a burky v roznych obmenach. Ked ale lietadlo sadlo na zem, bolo nadherne slnecne rano. Teplota tak akurat okolo 25 stupnov, vysoka vlhkost (napriek tomu sme hlboko v kontinente), vsetko rozkvitnute a vonave. Stacilo len tych par krokov z lietadla do letistnej haly aby som zistil, ze sa tu urcite bude pacit.
Farebna Afrika
Cesta z letiska bola ako vystrihnuta z dokumentarneho filmu. Cervena zem a zelena trava. Ale nie len tak hocijaka, ale naozajstna, syta zelena farba. Na ceste auta vselijakych tvrarov a popri ceste vela chodcov. Ludia tu zjavne chodia dost vela peso. Bolo vidno ludi kracajucich do prace, deti v uniformach na ceste do skoly, ci ludi nesucich na hlave baliky cohosi, asi po ceste na trh. A to vsetko v perstrych farbach Afriky. Hned som si spomenul na moje cesty do azie, kde chlapi chodia najcastejsie iba v ciernom obleceni s bielou koselou. Aky fantasticky rozdiel.
Usmev a internet
S ludmi som sa zatial prilis nestretol, ale ak by som ich mal z toho mala popisat, tak zacnem usmevom. Ti ludia sa usmievaju. Samozrejme nie vsetci, ale ak zavriem oci a predstavim si africana, tak je to uricte usmiaty cernoch. Casto clovek ani nevie, preco sa usmievaju, ale neda sa pri nich inak, ako usmievat sa tiez.
Clovek tiez rychlo zisti, ze v Afrike platia uplne ine pravidla, hlavne co sa tyka klientskych sluzieb. Vsetci zdvorilo zdravia, zazelaju dobre rano, otvoria dvere a ochotne pomozu. Myslim, ze kolonialna vychova k usluznosti (po starom otroctvo) v nich este zostalo. Ach, mat tu moc a urobit z nasich predavacov hoteloveho personalu otrokov na par generacii. To by bol zivot.
Pri tom vsetkom sa ale treba rychlo naucit, ze tu predsa len platia ine pravidla. To, ze Africana o nieco poziadate a on s usmevom odpovie "yes sir", est neznamena, ze to aj dostanete. Plati tu pravidlo Poziadaj - kontroluj - buzeruj a stale dokola, kym nedostanes, co potrebujes. Hned po prichode na hotel som zistil, ze mi nefunguje internet. Mila slecna na recepcii sa zacudovala a s usmevom mi oznamila, ze to vybavi. Nezdalo sa mi pravdepodobne, ze by som bol prvy, co sa stazuje, ale povedala, ze o tom este nepocula a hned to da preverit. Vecer, ked som sa vratil, internet este stale nefungoval. Ina slecna mi v utorok rano nevahala povedat vetu "Osobne sa tomu budem venovat" a uistila ma, ze ked vecer pridem, internet bude urcite v poriadku. Veci sa pohli az v utorok vecer, ked som ziadal vymenit izbu. O dve poschodia vyssie interent veselo fungoval. Kym som sa prestahoval (a bol som naozaj rychly), prisiel technik a internet opravil. No co uz. Aspon som dostal vacsiu izbu a snad pomohol ostatnym chudakom na nasom poschodi.
Lusaka
Vacsina ludi Zambie vraj zije v Lusake, alebo v jej okoli. Netusim ale, kde ti vsetci ludia su. Zambia by mala mat okolo 12 milionov ludi. Na prvy pohlad mi Lusaka pride ako nadmerne roztiahnuta dedina. Domy navolno roztrusene po prirode, medzi nimi cesty, alebo aj nie cesty a ziaden vysoky dom. Centrum mesta sa na mesto aj podoba. Jemne osumtele, ziadne super velke budovy a super husta zastavba s atmosferou maleho mesta. Lusaka v mojich ociach je skor plna domov s velkymi zahradami s vysokymi murovanymi plotmi okolo nich. Na plotoch nesmu chybat droty s vysokym napatim. Takmer vsade maju straznika, zahradnika a kto nie aky dalsi personal. Vynimkou vo vyssom standarde nie je ani bazen, ci tenisovy kurt. Velkosti domov a hlavne pozemkov, ktore by sa u nas zdali luxusne su tu bezne.
Je jasne, ze Afrika sa rozvija uzasnym tempom a moderny sposob zivota sa sem tlaci zo vsetkych sil. Stale sa tu vsak najdu veci, ktore cloveka zaskocia. V Europe je nosenie malych deti na chrbte v handre skor modnym vystrelkom. Tu som vidiel zenu, s malym sracom (makcen je na "s", nie na "c") a motykou v ruke, ako si vykracovala za pracou. Oblecena v pestrych farbach, s poryskom od motyky vyrobenom z nejakeho pahyla bola ako stvorena na na fotku do magazinu o Afrike. Fotku ale nemam.
Cestou z roboty na hotel bolo obcas vidiet ludi v trave zvlastne sa zahanajuc niecim dlhym. Pri lepsom pohlade clovek zisti, ze su to macety a ti ludia kosia travu. Neviem, aku to ma efektivitu, ale snad vedia co robia. Tiez som videl skupinu skolakov usilovne kinoziac maly kusok travy pri plote skoly. Snad to nemali za trest.
Ked Ananasy chutia ako ananasy a kde pomarance su sladke
Tam, kde ovocie dozrieva na stromoch a nie v kontajneroch v dusikovej atmosfere, tam ovocie chuti trochu inak. Doporucenia hovoria, ze by sa clovek mal vyhybat ovociu a vsetkemu, co prislo do styku s vodou. No ked som pocul, ze tu ovocie chuti tak trochu inak, neodolal som. Prvy kusok anansu bol tak sladky, az by clovek myslel, ze je z plechovky. A tak som si pridaval a pridaval. Ananasy, pomarance, melony, vsetko. A tu tento odstavec radsej skoncim, lebo kto nezazil, neuveri:)
A tie baby
A tie baby. Az si niekedy myslim, ze ten AIDS vymysleli len kvoli tomu, aby sme im tu Afriku nerozkradli. Cernosky su asi vo vseobecnosti pre belochov atraktivne. Perfektne postavy, super oblecene, na vysokych podpatkoch sa len tak premavaju po uliciach a clovek sa nestaci otacat. Samozrejme su tu aj skarede a tucne. Ale tie pekne naozaj vyniknu. A je ich tu tolko, az by sa sem clovek prestahoval.
Lusaka
Vacsina ludi Zambie vraj zije v Lusake, alebo v jej okoli. Netusim ale, kde ti vsetci ludia su. Zambia by mala mat okolo 12 milionov ludi. Na prvy pohlad mi Lusaka pride ako nadmerne roztiahnuta dedina. Domy navolno roztrusene po prirode, medzi nimi cesty, alebo aj nie cesty a ziaden vysoky dom. Centrum mesta sa na mesto aj podoba. Jemne osumtele, ziadne super velke budovy a super husta zastavba s atmosferou maleho mesta. Lusaka v mojich ociach je skor plna domov s velkymi zahradami s vysokymi murovanymi plotmi okolo nich. Na plotoch nesmu chybat droty s vysokym napatim. Takmer vsade maju straznika, zahradnika a kto nie aky dalsi personal. Vynimkou vo vyssom standarde nie je ani bazen, ci tenisovy kurt. Velkosti domov a hlavne pozemkov, ktore by sa u nas zdali luxusne su tu bezne.
Je jasne, ze Afrika sa rozvija uzasnym tempom a moderny sposob zivota sa sem tlaci zo vsetkych sil. Stale sa tu vsak najdu veci, ktore cloveka zaskocia. V Europe je nosenie malych deti na chrbte v handre skor modnym vystrelkom. Tu som vidiel zenu, s malym sracom (makcen je na "s", nie na "c") a motykou v ruke, ako si vykracovala za pracou. Oblecena v pestrych farbach, s poryskom od motyky vyrobenom z nejakeho pahyla bola ako stvorena na na fotku do magazinu o Afrike. Fotku ale nemam.
Cestou z roboty na hotel bolo obcas vidiet ludi v trave zvlastne sa zahanajuc niecim dlhym. Pri lepsom pohlade clovek zisti, ze su to macety a ti ludia kosia travu. Neviem, aku to ma efektivitu, ale snad vedia co robia. Tiez som videl skupinu skolakov usilovne kinoziac maly kusok travy pri plote skoly. Snad to nemali za trest.
Ked Ananasy chutia ako ananasy a kde pomarance su sladke
Tam, kde ovocie dozrieva na stromoch a nie v kontajneroch v dusikovej atmosfere, tam ovocie chuti trochu inak. Doporucenia hovoria, ze by sa clovek mal vyhybat ovociu a vsetkemu, co prislo do styku s vodou. No ked som pocul, ze tu ovocie chuti tak trochu inak, neodolal som. Prvy kusok anansu bol tak sladky, az by clovek myslel, ze je z plechovky. A tak som si pridaval a pridaval. Ananasy, pomarance, melony, vsetko. A tu tento odstavec radsej skoncim, lebo kto nezazil, neuveri:)
A tie baby
A tie baby. Az si niekedy myslim, ze ten AIDS vymysleli len kvoli tomu, aby sme im tu Afriku nerozkradli. Cernosky su asi vo vseobecnosti pre belochov atraktivne. Perfektne postavy, super oblecene, na vysokych podpatkoch sa len tak premavaju po uliciach a clovek sa nestaci otacat. Samozrejme su tu aj skarede a tucne. Ale tie pekne naozaj vyniknu. A je ich tu tolko, az by sa sem clovek prestahoval.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára