Svazijsko (Swaziland) 2012
Ked sa povie Svazijsko, predstavoval by som si rozsiahlu step, cervenu mazlavu zem, slamenne chatrce a poradne teplo. Namiesto toho som dostal toto! Absolutny sok. Nadherna hornata krajina s velmi prijemnym podnebim, z vysky velmi podobna Nizkym Tatram. Vsade vela zelene, hlavne v lete, v obdobi dazdov.
Svazijsko je Male kralovstvo vo vnutrozemi Juznej Afriky. Ma menej ako 200 km na vysku, cca 130 km na sirku a nieco malo cez milion obyvatelov. Je to jedno z piatich kralovstiev, kde ma Jeho Velicenstvo absolutnu moc. To znamena, ze sefuje aj vlade, aj statu. Okrem ineho ma jeho velicenstvo aj 11 zien a veela deti, takze sa ma co obracat. Svazijsko je inak celkom chudobna krajina kde hlavnym tahunom ekonomiky je polnohospodarstvo. Ma vsak aj jedno prvenstvo. Ma najvyssiu uroven AIDS na svete - 26%. To znamena, ze kazdy druhy clovek cez 20 rokov ma AIDS!
Hned prvy den sme sa v hoteli stretli s chlapikom z Noveho Zelandu, ktory vraj prisiel do Svazijska zavadzat DPH. On je vlastne konzultant, ktory tam zavadza SAP (pocitacovy system) na spravu dani. Cely tyzden sme sa snazili vyhodne predat kontakt na tohoto cloveka miestnym, ktori by so zavadzanim dani nesuhlasili, no nepodarilo sa. Dokonca nam nevysiel ani pokus o pretlacenie nejakeho tajneho kodu kedy by danovnik s danocym cislom konciacim na 666 bol od dani oslobodeny. No nic. Ssnaha bola, nevyslo. A tak sa teda vratim do prace a budem mesiac co mesiac cakat na vyplatu. V krajine doteraz mali nieco ako spotrebnu dan, a teraz na vrch zavadzaju este aj DPH. Nuz mat 11 zien a auto za 500 000 dolarov nieco stoji.
Nizke Tatry na juhu Afriky
Hned prvy vecer som neodolal a vybral som sa na vychadzku po okoli. Presiel som par krokov po chodniku za domami a zastavil sa so zvlastnym pocitom nezhody. Oci videli ine, usi poculi ine a nos citil ine. Na par momentov, ako by som bol naraz na niekolkych miestach na svete. Rastu tu ine rastliny, aj stromy su ine, no nie prilis. Zem nie je tmavo hneda, ale tehlovo cervena. Ludia su ini, a aj ich domy vyzeraju trochu inak. No ked clovek zatvori oci, citi vonu potoka v nizkych tatrach, uprostred leta, s lopuchmi a travou vsade okolo pocas krasneho letneho vecera, ked uz teplota ustupi, zavanie vlazny vetrik a vsetko zacne vonat. Na kratku chvilu som bol doma. Zvlastny pocit. Snad iba tie palmy tu a tam naznacovali, kde naozaj som.
Hotel - Mountain Inn uplne zodpoveda svojmu nazvu. Postaveny na kopci s uzasnym vyhladom do doliny. Styl Anglickeho klubu s hlavnou budovou a domcekami okolo. Stara stavba so starym vybavenim, no dycha svojou vlastnou atmosferou. Vsade nakratko vykosena travicka, bazen a chodnicky, ako sa na pekny klub patri. Stretol som niekolko ludi, ktori vraveli, ze Mountain Inn vyzera presne tak isto, ako v 70-tych rokoch. A pri pohlade na nabytok, ci obklad v kupelni nie je tazke tomu verit. Treba ale povedat, ze vsetko je v perfektnom stave. Dokonca tu podla mna jeden z prvych systemov na svete na zamykanie dveri magnetickou kartou. Karta je sice velky kovovy stitok, ale funguje uplne rovnako, ako novodobe cipove karty.
Rana v Mountain Inn su naozaj uzasne. Hotel je mimo centra a tak sem nedolieha zvuk mesta. Ci uz je nad kopcami hmla, alebo je jasna obloha, rano v Mountain Inn je jednoznacne zazitkom. Teraz na konci Africkeho leta tu rano byva okolo 22 stupnov, co je pre mna idealna teplota na prebudzanie sa. Za ten cas co som tu, som este ani raz nepotreboval budik. Zobudil som sa vzdy vynikajuco vyspany minimalne pol hodinu pred budikom. Slnko cloveku zasvieti do tvare a vstavanie je potom prijemne a prirodzene. Je to tu ozajstna oaza pokoja. Spievajuci vtaci, jemna rosa v trave a vona zelene a cisteho vzduchu. Da sa to prirovnat k vstavaniu na horskej chate. Len namiesto cerstveho ranneho vzduchu, je vonku nevtierava izbova teplota a prijemna vlhkost. Jednoducho radost vstavat a ist do prace.
Cim som starsi, tym viac si vsimam, ze vzduch na Slovensku je pre mna prilis suchy. Hlavne v zime. Moje telo je jednoducho stavane na primorsky vzduch. A moja osobnost sa tomu svojim zivotnym stylom rada prisposobila :) Nie je to takmer stopercentna vlhkost subtropickej oblasti, kde 10 minut po sprche rozmyslate, ci to vobec malo zmysel. Prave naopak. Absolutne prijemny vzduch.
Toto miesto ma neprestava prekvapovat. A kazde dalsie slovo na doplnenie by silu tejto myslienky iba znizovalo. Niet divu, ze sa vela cudzincov rozhodne prezit dochodok prave tu.
Vesele kravy z Afriky
Ked som do Afriky isiel, vedel som o tomto kontinente iba malo. Nieco malo, som si precital na internete a mal som so sebou aj niekolko vzitych predsudkov. Co mi ale uniklo uplne bolo africke hovadzie, alebo steaky. Ked sa povie steak, kazdemu napadne argentina, mozno skotsko, ale o juznej afrike som nepocul ani slovo. Moj prvy steak som ochutnal este v Zambii a bol som absolutne ocareny. Tito ludia naozaj vedia robit dobre masko. Moj jedalnicek v Svazijsku bol celkom jednotvarny, no napriek tomu som sa na jedlo vzdy tesil. Rano vajicka a slaninka, cez obed podla potreby a vecer zasadne steak. Masko je tu jemnucke, chutne, vyborne urobene, jednoducho nadhera. A to vsetko priblizne za 10 EUR! Keby sa tak dala chut ta lepsie opisat. Juh Afriky ma na dobre maso celkom vhodne predpoklady. Velke plochy, idealne na chov dobytka, nizka hustota ludi a prijemne podnebie. Prislo mi to, ze kravy sa tu pasu uplne same a uplne vsade. Ziadne chovne stanice, iba obrovske travnate plochy. Tipoval by som, ze tu kravy prespavaju priamo na pastvinach. Rovnako, ako v tejto casti sveta nie je prilis vidno vystresovanych a uponahlanych ludi, ani tie kravy nevyzeraju, ze by mali tazky zivot. Niet potom divu, ze ich masko je tak chutne. Africke steaky sa od tohoto vyletu vysplhali na spicu mojho vlastneho steakoveho rebricka.
Svazijsko je Male kralovstvo vo vnutrozemi Juznej Afriky. Ma menej ako 200 km na vysku, cca 130 km na sirku a nieco malo cez milion obyvatelov. Je to jedno z piatich kralovstiev, kde ma Jeho Velicenstvo absolutnu moc. To znamena, ze sefuje aj vlade, aj statu. Okrem ineho ma jeho velicenstvo aj 11 zien a veela deti, takze sa ma co obracat. Svazijsko je inak celkom chudobna krajina kde hlavnym tahunom ekonomiky je polnohospodarstvo. Ma vsak aj jedno prvenstvo. Ma najvyssiu uroven AIDS na svete - 26%. To znamena, ze kazdy druhy clovek cez 20 rokov ma AIDS!
Hned prvy den sme sa v hoteli stretli s chlapikom z Noveho Zelandu, ktory vraj prisiel do Svazijska zavadzat DPH. On je vlastne konzultant, ktory tam zavadza SAP (pocitacovy system) na spravu dani. Cely tyzden sme sa snazili vyhodne predat kontakt na tohoto cloveka miestnym, ktori by so zavadzanim dani nesuhlasili, no nepodarilo sa. Dokonca nam nevysiel ani pokus o pretlacenie nejakeho tajneho kodu kedy by danovnik s danocym cislom konciacim na 666 bol od dani oslobodeny. No nic. Ssnaha bola, nevyslo. A tak sa teda vratim do prace a budem mesiac co mesiac cakat na vyplatu. V krajine doteraz mali nieco ako spotrebnu dan, a teraz na vrch zavadzaju este aj DPH. Nuz mat 11 zien a auto za 500 000 dolarov nieco stoji.
Nizke Tatry na juhu Afriky
Hned prvy vecer som neodolal a vybral som sa na vychadzku po okoli. Presiel som par krokov po chodniku za domami a zastavil sa so zvlastnym pocitom nezhody. Oci videli ine, usi poculi ine a nos citil ine. Na par momentov, ako by som bol naraz na niekolkych miestach na svete. Rastu tu ine rastliny, aj stromy su ine, no nie prilis. Zem nie je tmavo hneda, ale tehlovo cervena. Ludia su ini, a aj ich domy vyzeraju trochu inak. No ked clovek zatvori oci, citi vonu potoka v nizkych tatrach, uprostred leta, s lopuchmi a travou vsade okolo pocas krasneho letneho vecera, ked uz teplota ustupi, zavanie vlazny vetrik a vsetko zacne vonat. Na kratku chvilu som bol doma. Zvlastny pocit. Snad iba tie palmy tu a tam naznacovali, kde naozaj som. 
Hotel - Mountain Inn uplne zodpoveda svojmu nazvu. Postaveny na kopci s uzasnym vyhladom do doliny. Styl Anglickeho klubu s hlavnou budovou a domcekami okolo. Stara stavba so starym vybavenim, no dycha svojou vlastnou atmosferou. Vsade nakratko vykosena travicka, bazen a chodnicky, ako sa na pekny klub patri. Stretol som niekolko ludi, ktori vraveli, ze Mountain Inn vyzera presne tak isto, ako v 70-tych rokoch. A pri pohlade na nabytok, ci obklad v kupelni nie je tazke tomu verit. Treba ale povedat, ze vsetko je v perfektnom stave. Dokonca tu podla mna jeden z prvych systemov na svete na zamykanie dveri magnetickou kartou. Karta je sice velky kovovy stitok, ale funguje uplne rovnako, ako novodobe cipove karty. Rana v Mountain Inn su naozaj uzasne. Hotel je mimo centra a tak sem nedolieha zvuk mesta. Ci uz je nad kopcami hmla, alebo je jasna obloha, rano v Mountain Inn je jednoznacne zazitkom. Teraz na konci Africkeho leta tu rano byva okolo 22 stupnov, co je pre mna idealna teplota na prebudzanie sa. Za ten cas co som tu, som este ani raz nepotreboval budik. Zobudil som sa vzdy vynikajuco vyspany minimalne pol hodinu pred budikom. Slnko cloveku zasvieti do tvare a vstavanie je potom prijemne a prirodzene. Je to tu ozajstna oaza pokoja. Spievajuci vtaci, jemna rosa v trave a vona zelene a cisteho vzduchu. Da sa to prirovnat k vstavaniu na horskej chate. Len namiesto cerstveho ranneho vzduchu, je vonku nevtierava izbova teplota a prijemna vlhkost. Jednoducho radost vstavat a ist do prace.
Cim som starsi, tym viac si vsimam, ze vzduch na Slovensku je pre mna prilis suchy. Hlavne v zime. Moje telo je jednoducho stavane na primorsky vzduch. A moja osobnost sa tomu svojim zivotnym stylom rada prisposobila :) Nie je to takmer stopercentna vlhkost subtropickej oblasti, kde 10 minut po sprche rozmyslate, ci to vobec malo zmysel. Prave naopak. Absolutne prijemny vzduch.
Toto miesto ma neprestava prekvapovat. A kazde dalsie slovo na doplnenie by silu tejto myslienky iba znizovalo. Niet divu, ze sa vela cudzincov rozhodne prezit dochodok prave tu.
Vesele kravy z Afriky
Ked som do Afriky isiel, vedel som o tomto kontinente iba malo. Nieco malo, som si precital na internete a mal som so sebou aj niekolko vzitych predsudkov. Co mi ale uniklo uplne bolo africke hovadzie, alebo steaky. Ked sa povie steak, kazdemu napadne argentina, mozno skotsko, ale o juznej afrike som nepocul ani slovo. Moj prvy steak som ochutnal este v Zambii a bol som absolutne ocareny. Tito ludia naozaj vedia robit dobre masko. Moj jedalnicek v Svazijsku bol celkom jednotvarny, no napriek tomu som sa na jedlo vzdy tesil. Rano vajicka a slaninka, cez obed podla potreby a vecer zasadne steak. Masko je tu jemnucke, chutne, vyborne urobene, jednoducho nadhera. A to vsetko priblizne za 10 EUR! Keby sa tak dala chut ta lepsie opisat. Juh Afriky ma na dobre maso celkom vhodne predpoklady. Velke plochy, idealne na chov dobytka, nizka hustota ludi a prijemne podnebie. Prislo mi to, ze kravy sa tu pasu uplne same a uplne vsade. Ziadne chovne stanice, iba obrovske travnate plochy. Tipoval by som, ze tu kravy prespavaju priamo na pastvinach. Rovnako, ako v tejto casti sveta nie je prilis vidno vystresovanych a uponahlanych ludi, ani tie kravy nevyzeraju, ze by mali tazky zivot. Niet potom divu, ze ich masko je tak chutne. Africke steaky sa od tohoto vyletu vysplhali na spicu mojho vlastneho steakoveho rebricka.
Pozor na lavakov
Vzdy sa rad bavim s ludmi, ktori v krajine pracuju, no nie su domaci, lebo prave ti si vsimnu rozdiely ci detaily, ktori miestni beru, ako samozrejmost. Pri jednom pracovnom obede som spozrornel, ked som pocul pribeh o miestnom uradnikovi, ktory sa na smrt urazil po tom, ako mu clovek (cudzinec) podal nejake doklady lavou rukou. Podavanie (snad) cohokolvek v tejto krajine lavou rukou sa berie ako urazka. Podobne je nezdvorile pozerat sa do oci cloveku pri podavani ruk. Ja, lavak by som taku chybu mohol urobit kedykolvek a vobec by som si to neuvedomil. CEly zivot robim veci lavou rukou a nikto mi nikdy nepovedal, ze by som pri podavani papiera uradnikovi pouzil nespravnu ruku. Pre nich su to samozrejmosti, ku ktorym su od malicka vychovavani. Pre nas su to nezmyselne obmedzenia. A to su prave tie momenty, kedy zacnem rozmyslat a porovnavat. Keby som tak stretol cloveka zo Svazijska, po tyzdni na Slovensku. Co by o nas povedal?
Hotel Mountain Inn je dobre znamy vsetkym zahranicnym navstevnikom Mbabane. Myslim, ze je to naoblubenejsi zo vsetkych dvoch, ci troch hotelov, co tu maju. Kazdy den sa tade premelu desiatky odbornikov, specialistov, konzultantov a obcas nejaky zamestnanec OSN :) Co som vsak naozaj necakal, bol autobus plny americkych dochodcov, ktori si prave tuto lokalitu zvolili ako destinaciu svojej dovolenky. Co tu robia? Snad neleteli cez pol sveta, aby si zahrali svoj poker na terase pri bazene. Ci moze Svazijsko ocarit? Trochu som patral a zistil som, ze Svazijsko, podobne snad ako vsetky krajiny v Afrike ma svoj narodny park, alebo safari a je na ceste po oblubenych miestach juznej Afriky. Turisti sem zavitaju zvacsa iba na par dni a Mbabane je iba vstupnou branou na vidiek a do hor na okoli. Ti Slovaci musia robit nieco straaaasne zle, ked aj taka diera ako Mbabane dokaze priviest minimalne dve lietadla Americanov kazdy tyzden, a my ani prd. Este ze tych Rusov mame, ktori nam chodia v zime zivit tatrancov.
Mbabane
V kralovstvach su vam mozne vselijake veci. A aj to, ze podu pod celym hlavnym mestom vlastni jeden clovek. Dialnica prichadzajuca z Manzini, co je najvacsie mesto v krajine, sa podozrivo staca okolo osameleho domu na prahu mesta. Pocul som pribeh o tom, ze prave clovek, ktory zil v tom dome dostal dostal od krala do daru celu podu pod terajsim hlavnym mestom. Tu potom postupne predaval, alebo prenajimal a jeho rodina este stale vlastni velku vacsinu mestskych pozemkov. Tomu sa hovori biznis.
Priblizne 60% pozemkov v state su stale vo verejnom vlastnictve krala. Tieto plochy su potom prostrednictvom starejsich distribuovane medzi ludi podla ich potrieb a poziadaviek. Ludia dostanu podu do bezodplatneho prenajmu. Maju pravo podu vyuzivat na pestovanie plodin, chovanie dobytku, alebo stavanie domov (teda asi na cokolvek). Nesmu vsak podu predavat. Toto v roku 2012 znie ako absolutna rozpravka z vymysleneho kralovstva.
Sibebe Rock
Na konci tyzdna sme sa absolutne necakane ocitli pri svetovej rarite. Pocas sluzobiek naozaj nie je vela casu na vylety a tak sme boli vdacni za cokolvek. Kolega nas zobral autom na kopec nad mesto, aby sme si urobili aspon zopar peknych fotiek. Mbabane lezi medzi kopcami a az pohlad z vysky ukaze, ako nadherne toto mesto kopiruje povrch krajiny. Iba niekolko vyssich budov (nie viac ako 10 poschodi) v centre mesta a zvysok same rodinne domy na vacsich, ci mensich pozemkoch. Nasa prehliadka bola vlastne iba jazda autom po meste. Aj tak to bolo najviac, co som zatial z Afriky videl. Fotili sme a natacali, ako japonski turisti.
Nakoniec nas Cedric zobral kusok za mesto. Ploty rodinnych domov zrazu vystriedalo nadherne zelene udolie. Sem tam pastiesrsky dom, alebo obrovsky pozemok bohateho Americana, no stale dost riedko, aby to nerusilo. Sedel som v aute s otvrorenymi ustami a zacal som chapat, ze aj Swaziland ma predsa len co ukazat. Zastavili sme pri malej riecka s vodopadom a naskytol sa nam uchvatny pohlad na najvacsi zulovy monolit na svete. Kopec velky ako prasa a to vsetko z jedneho kusu. Po stranach je jasne vidiet trasy stekajucej lavy. Zo spodu je uz trochu zarasteny, ale velka vacsina je stale iba cisty obnazeny suter. Jednoducho parada. Nas cely vylet netrval viac, ako hodinu, ale urcite stal za to.
Vzdy sa rad bavim s ludmi, ktori v krajine pracuju, no nie su domaci, lebo prave ti si vsimnu rozdiely ci detaily, ktori miestni beru, ako samozrejmost. Pri jednom pracovnom obede som spozrornel, ked som pocul pribeh o miestnom uradnikovi, ktory sa na smrt urazil po tom, ako mu clovek (cudzinec) podal nejake doklady lavou rukou. Podavanie (snad) cohokolvek v tejto krajine lavou rukou sa berie ako urazka. Podobne je nezdvorile pozerat sa do oci cloveku pri podavani ruk. Ja, lavak by som taku chybu mohol urobit kedykolvek a vobec by som si to neuvedomil. CEly zivot robim veci lavou rukou a nikto mi nikdy nepovedal, ze by som pri podavani papiera uradnikovi pouzil nespravnu ruku. Pre nich su to samozrejmosti, ku ktorym su od malicka vychovavani. Pre nas su to nezmyselne obmedzenia. A to su prave tie momenty, kedy zacnem rozmyslat a porovnavat. Keby som tak stretol cloveka zo Svazijska, po tyzdni na Slovensku. Co by o nas povedal?
Hotel Mountain Inn je dobre znamy vsetkym zahranicnym navstevnikom Mbabane. Myslim, ze je to naoblubenejsi zo vsetkych dvoch, ci troch hotelov, co tu maju. Kazdy den sa tade premelu desiatky odbornikov, specialistov, konzultantov a obcas nejaky zamestnanec OSN :) Co som vsak naozaj necakal, bol autobus plny americkych dochodcov, ktori si prave tuto lokalitu zvolili ako destinaciu svojej dovolenky. Co tu robia? Snad neleteli cez pol sveta, aby si zahrali svoj poker na terase pri bazene. Ci moze Svazijsko ocarit? Trochu som patral a zistil som, ze Svazijsko, podobne snad ako vsetky krajiny v Afrike ma svoj narodny park, alebo safari a je na ceste po oblubenych miestach juznej Afriky. Turisti sem zavitaju zvacsa iba na par dni a Mbabane je iba vstupnou branou na vidiek a do hor na okoli. Ti Slovaci musia robit nieco straaaasne zle, ked aj taka diera ako Mbabane dokaze priviest minimalne dve lietadla Americanov kazdy tyzden, a my ani prd. Este ze tych Rusov mame, ktori nam chodia v zime zivit tatrancov.
Mbabane
V kralovstvach su vam mozne vselijake veci. A aj to, ze podu pod celym hlavnym mestom vlastni jeden clovek. Dialnica prichadzajuca z Manzini, co je najvacsie mesto v krajine, sa podozrivo staca okolo osameleho domu na prahu mesta. Pocul som pribeh o tom, ze prave clovek, ktory zil v tom dome dostal dostal od krala do daru celu podu pod terajsim hlavnym mestom. Tu potom postupne predaval, alebo prenajimal a jeho rodina este stale vlastni velku vacsinu mestskych pozemkov. Tomu sa hovori biznis.
Priblizne 60% pozemkov v state su stale vo verejnom vlastnictve krala. Tieto plochy su potom prostrednictvom starejsich distribuovane medzi ludi podla ich potrieb a poziadaviek. Ludia dostanu podu do bezodplatneho prenajmu. Maju pravo podu vyuzivat na pestovanie plodin, chovanie dobytku, alebo stavanie domov (teda asi na cokolvek). Nesmu vsak podu predavat. Toto v roku 2012 znie ako absolutna rozpravka z vymysleneho kralovstva.
Sibebe Rock
Na konci tyzdna sme sa absolutne necakane ocitli pri svetovej rarite. Pocas sluzobiek naozaj nie je vela casu na vylety a tak sme boli vdacni za cokolvek. Kolega nas zobral autom na kopec nad mesto, aby sme si urobili aspon zopar peknych fotiek. Mbabane lezi medzi kopcami a az pohlad z vysky ukaze, ako nadherne toto mesto kopiruje povrch krajiny. Iba niekolko vyssich budov (nie viac ako 10 poschodi) v centre mesta a zvysok same rodinne domy na vacsich, ci mensich pozemkoch. Nasa prehliadka bola vlastne iba jazda autom po meste. Aj tak to bolo najviac, co som zatial z Afriky videl. Fotili sme a natacali, ako japonski turisti.
Nakoniec nas Cedric zobral kusok za mesto. Ploty rodinnych domov zrazu vystriedalo nadherne zelene udolie. Sem tam pastiesrsky dom, alebo obrovsky pozemok bohateho Americana, no stale dost riedko, aby to nerusilo. Sedel som v aute s otvrorenymi ustami a zacal som chapat, ze aj Swaziland ma predsa len co ukazat. Zastavili sme pri malej riecka s vodopadom a naskytol sa nam uchvatny pohlad na najvacsi zulovy monolit na svete. Kopec velky ako prasa a to vsetko z jedneho kusu. Po stranach je jasne vidiet trasy stekajucej lavy. Zo spodu je uz trochu zarasteny, ale velka vacsina je stale iba cisty obnazeny suter. Jednoducho parada. Nas cely vylet netrval viac, ako hodinu, ale urcite stal za to.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára