Lesotho 2012

Lesotho

Lesoto je male kralovstvo na juh od Johannesburgu, zo vsetkych stran obklopene Juhoafrickou republikou. Na rozdiel napriklad od Swazilandu je to kralovstvo, kde kral nema ziadnu vykonnu moc a je skor reprezentativnym clenom. Lesoto je naozaj malou krajinou s cca. 2 mil. ludi. S asi 30% ludi nakazenymi AIDS je na vrchu rebricka. Vraj v podstate kazda druha zena je nakazena. Krajina tak ma okolo 100 000 sirotkov prave kvoli AIDS. Krajina zije hlavne z vyvozu vody a diamantov.

Z Maseru som zatial nevidel nic a asi som uz videl vsetko. Centrum mesta sa da prejst peso za 10 minut a ani netreba prilis kluckovat. Je naozaj velmi male a v podstate nicim zaujimave. Obklopene je satelitnymi oblastami s rodinnymi domami. Okolo mesta su ale nadherne kopce a uzasna priroda.

Afrika, Afrika, Afrika
Po dvoch tyzdnoch cisto sluzobnej cesty sa moj vylet zvrtol trochu aj na zabavu. Agi, ktora ma do Lesota zavolala je naozaj vzorny hostitel. V nedelu ma zobrala na safari (game park) do Willem Pretorius Game Reserve. Ked uz mi nevysiel vylat na Viktoriine vodopady, vylet na safari bol celkom dobrou nahradou. Vlastne to bol jediny den, kedy som mal moznost vidiet taku Afriku, ako som si ju predstavoval. Doteraz som dostaval iba male kusocky. Velke vzdialenosti, nizke domy, ini ludia, ine jedlo. No nikdy to nebol kompletny obraz. Na safari sa to ale vsetko stretlo a vznikol z toho obraz uchvatnej Afriky. Vyhlad na niekolko kilometrov velke vodne plochy, stromy roztrusene okolo, vysoka trava a volne zijuce divoke zvierata. 

Na zvierata sme tentokrat prilis velke stastie nemali. Zopar sme ich videli, no napriek tomu to bol vinikajuci den. Najlepsie vzrusenie ani nie je v tom zbadat nejake zviera v dialke, ale to hladanie. Sest ludi v aute pozorne striehnuc na cokolvek, co sa vonku pohne. Lovci, ktori hladaju svoju korist. Deti mali tiez poriadnu zabavu. Mohli stat pri terennej jazde na sedadlach a cez stresne okno mat ten najlepsi vyhlad na svete. Hmmm, preco len tie stresne okna vyrabaju take male. Park sa nam za nasu trpezlivost nokiec aj trochu odmenil. Asi najlepsie sme si mohli pozriet nosorozca, ktory sa priam predvadzal nedaleko od cesty. Videli sme ale aj zirafu, zebry, lamy a obrovsku korytnacku. Na to, ze sme tam boli uprostred dna v najvacsom teple, kedy sa zvierata schovavaju do tiena, to nebolo zle. Iba tie zirafy sa s nami pohravali. 

Najdi na fotke zirafu :)

Nikdy by som nepovedal, ako dobre sa taky stoziar s hlavou 5 metrov nad zemou dokaze schovat. Z vyhliadky nad parkom sme zazreli zirafu na cistinke pre jazere. Ciel bol zrazu jasny. Zliezli sme dole a nic. Prestrikovali sme cele okolie a ani prd. Ta dlhokrka svina s nami pekne pohravala. Ked sme uz presli poriadny kus, zirafa sa znova objavila. Znova poriadnej dialke. Ako tazke moze predsa byt najst taku zirafu v metrovej trave? No tazke. Stravili sme na tom kusku parku asi hodinu, no zirafu sme nevideli. Zaujimave vsak bolo, ze z dialky ju bolo vidiet poriadne dlho. Ze ci to ti miestni iba nehybali velkou maketou zirafy ? No kto vie. Ja verim tomu, ze som videl zirafu. Na fotke je ta zirafa len na niekolko bodov, no zirafa to je.

Madarska pohostinnost uprostred Afriky
Je prijemne a vzacne zazit tak daleko od domova pohostinnost a akej sa mi tu dostava. Agi je naozaj vzorny hostitel a jej manzel Michael to perfektne doplna. Po nedelnom safari ma v pondelok pozvali k sebe domov na veceru. Gril na terase v zahrade pocas africkeho leta, ked teploty doma klesaju k -15 az -20? Co moze byt lepsie. Po dvoch tyzdnoch, kedy uz som sa tesil domov, dokazali tito dvaja ludia zmenit moj nazor natolko, ze mi bude az trochu luto odtialto odist. Videl som Agi v robote, videl som ju doma a nestiham sa divit. Cely den v praci, potom s tromi detmi griluje na zahrade a ked ich ulozi, ide este pracovat. Je to obdivuhodna zena. Snad asi preto dokazala, co dokazala. Kazdopadne im obidvom vdacim za to, ze moje zazitky z trojtyzdnovej cesty sa nespajaju iba s robotou a hotelmi a tiez, ze som mohol cez nich nahliadnut trochu hlbsie pod povrch Afriky.

Praca do piatej a sup domov
Zivot v Lesote je pre cudzinca trochu iny. Zjednodusene povedane nakloneny rodinnemu zivotu. Nie je to vsak tym, ze by to v juznej Afrike bolo tradiciou. Je to skor spojene s bezpecnostou. Lesoto je vo vseobecnosti povazovane za bezpecnu cast juznej Afriky. Napriek tomu tu plati zopar pravidiel, ktore robia zivot v Lesote trochu inym. Zakladom zivota je auto. Autom sa jazdi do prace, do obchodu, na navstevu, ci na party. Jednoducho vsade. Jednak je to vzdialenostami a takmer nefungujucou verejnou dopravou, ale hlavne kvoli bezpecnosti. Povery o tom, ze v Johannesburgu jazdia ludia iba v aute a s nabitou zbranou nie su iba famy. V Lesote to nie je ani zdaleka take zle. V centre Maseru sa clovek moze pohybovat celkom bezpecne a cez den mu nic nehrozi. Prva instrukcia, ktoru som ale dostal bola, nevychadzat z hotela po zotmeni. Celkom uprimne, nemal som pocit, ze by sa mi nieco malo stat. Nehodlal som ale riskovat a tak som po veceroch poctivo sedel pri bazene alebo v restauracii pri dobrom steaku. Nebolo to zase az take zle vazenie :)

Ludia v tejto casti sveta poctivo dodrziavaju pracovnu dobu. Ked padne piata hodina, nastane hromadny utek z prace a v budove zostavaju iba straznici a zopar zufalcov - zvycajne cudzincov. Ked k tomu priratame piatkove odchody o druhej poobede, nemoze byt zase az tak tazke zvyknut si na to. Len netusim, ako nazbieraju tych 40 pracovnych hodin za tyzden. :) Neviem, ci je to cele robene tak, aby aj s nakupom po praci mohol byt clovek doma este pred zotmenim, ale je to tu jednoducho tak.

Zivot mimo prace sa takmer cely odohrava za vysokymi plotmi, v sukromi domov a zahrad. Trojmetrove ploty s ostnatym drotom su skor beznou prevenciou, ako vynimkou. Rovnako su tu bezne mreze na vsetkych oknach domu, zamykacie mreze na dverach na terasu a "panic" room, co je dobre zabezpecena miestnost uprostred domu, kde sa da zvnutra zamknut, kym pride pomoc. Rodiny tak travia spolu dost vela casu. Znova je to dane tym, ze nechat deti flakat sa po okoli nie je celkom bezpecne. Od toho celeho sa potom odvija aj travenie volneho casu. Hlavne cudzinci travia svoj volny cas v uzkych komunitach. Sportuju v sukromnych kluboch, hraju poker u niekoho v obyvacke, alebo sa navstevuju s rodinami. Takmer kazdy vikend sa organizuje nejaky zur, v bezpeci dobre chranenej zahrady. Tam sa stretnu vsetci kamarati aj s detmi a robi sa curbes. Podnebie juznej Afriky je ako stvorene na grilovanie a popijanie piva na terase, tak preco nie. No tie uzavrete komunity by mi asi casom zacali liezt na nervy.

Bohu dusu a mne peniaze
S bezpecnostou v tomto regione je to celkom relativne. Pre mna to bolo celkom ostre, aj ked som osobne nic nezazil. Vsade ma bral niekto autom a okrem prace a hotela som vlastne nikde nebol. Cez den na ulici som sa ale citil uplne bezpecne. Pre ludi, ktori tam ziju je to bezna sucast zivota a este hovoria, ake je to v Lesote fajn. Mal som vsak pocit, ze ludia su tam dost v pohode. Iba sa drzia istych pravidiel, ktore u nas doma nepozname. Urcite neziju v konstantnom srese a nevidia v kazdom cernochovi vraha a zlodeja. Tak si vyberte. Za svetla je to vraj celkom bezpecne. Po tme sa zase netreba motat vonku a je to fajn. Horsie je to cez vianoce, kedy su zlodeji odvaznejsi, alebo skor viac nuteni nieco zohnat. Vtedy si treba nazoaj davat pozor, aby boli vsetky dvere na dome zamknute a vsetky mreze na oknach tiez.

Rozpraval som sa aj s chalanom, ktory zije v Johannesburgu a ten mi vysvetlil rozdiel medzi Joburgom a Lesotom. V prvom rade podotkol, ze Lesoto je uplne bezpecna krajina. V Joburgu ta vraj v tej spravnej stvrti zastrelia a az potom okradnu. Zivot tam nema absolutne ziadnu hodnotu. V Lesote ta iba okradnu. Ukazal mi na telefone aplikaciu, kde mu kamery posielaju fotku z jeho domu pri kazdom pohybe. Ak sa mu nieco nezda, ani do domu nevstupi a hned vola policajtov. Rovnako to plati ak pride domov a nepocuje stekat svojichtroch psov. Zlodeji sa totiz naucili, ze psov je lepsie otravit, ako pred nimi utekat. V Lesote ta vraj iba okradu a poslu prec. Na to, aby ta zabili by si musel robit nieco velmi velmi zle. A tak plati rada, ak uz sa do takej situacie dostanes, odovdzaj, co chcu a chod dalej. Pri troche stastia si svoje hodinky, ci sperky mozes na druhy den kupit niekde na trhu. Patrick z Joburgu celkom kludnym hlasom hovoril, ze z jeho rodiny uz troch ludi zabili. Vraj mali smolu, alebo boli na nespravnom mieste. jeho pohlad na to, ze ti niekto vybieli dom je, ze hlavne, ze sa nikomu nic nestalo. Clovek potom lepsie pochopi jeho vychadzky po Maseru aj potme. Ved to bola ulava byt v takom bezpecnom meste. :)

Velka zena, dobra zena
Na to, v akych jednoduchych pomeroch tu ludia ziju, je tu az privela tucnych zien. A to v Lesote ani nie McDonalds. Peknych cernosiek tu vela nie je. Je to vsetko tunajsou kulturou a kultom velkej zeny. Cim je zena silnejsia, tym viac dava najavo, ze sa ma dobre. Ak teda ide popri muzovi poriadna zenska, je jasne, ze sa chlapec vzorne stara a ze sa zenuska ma dobre. Naopak stihla zena znamena chudobna zena. Ach ake je to cele zvratene. U nas zeny minaju tisice, aby boli prave stihle zeny su znakom dobrej starostlivosti a casto aj postavenia (ich partnerov). V oblasti s vysokym vyskytom AIDS je chuda zena dokonca automaticky povazovana za nakazenu. Nuz, co dodat. Iny kraj, iny mrav.

Ine zvyky v tejto casti sveta nie su iba v pohlade na zeny. Ine je to dokonca aj v tak jednoduchej veci, ako podavanie ruk. Ak miestny clovek chce prejavit uctu, chyti si pravou rukou lavu ruku pod laktom. Je to nieco podobne, ako ked pri podavani ruky chytite ruku partnera este aj pravou rukou. Je to prejav ucty. Nieco viac, ako iba bezne podanie ruky. Podobne je to s pohladom. Cloveku, ktoreho si uctievate, sa nikdy nepozriete do oci. V skutocnosti to teda vyzera tak, ze pri pozdrave, ci podani ruk sklopite zrak a nepozriete sa cloveku do oci. Rovnako je to pri rozhovore. Taketo kulturne rozdiely mozu priniest aj celkom velke kulturne nedorozumenia. Kym v nasej kulture je vyhybanie sa pohladu do oci prejavom nezdvorilosti, alebo uhybania, v tunajsej kulture je to prejav ucty. Clovek sa pri dialogu jemne otoci a nastavi ucho. Ponukne svoje ucho a prejavi tym, ze pocuva. Nikdy sa vsak nepozrie priamo do oci. Podobne je to pri rozpravani o sebe. Ludia tu nezosobnuju veci v style "ja som urobil", "ja som bol". Namiesto toho povedia "my sme urobili", "My sme boli". Celkom zabavne to moze byt prave pri pohovoroch v UN. Tam nas totiz ucia, ze pri pohovore ak clovek rozprava v style "my sme urobili", "my sme dokazali", treba sa cloveka pytat, co konkretne bola prave jeho zasluha. A ten African stale ibe my a my a my. No nevylucili by ste ho z vyberu?

Blizsie k nebesam
Lesoto lezi cele v nadmorskej vyske vacsej, ako 1000 metrov. Najnizsi bod krajiny je 1400 m, co je najvyssie polozeny najnizsi bod krajiny. Stale rozmyslate, co to znamena? Na dokaz o nadmorskej vyske netreba chodit daleko. Stacil mi na to asi 500 m kusok z obchodu do hotela smerom dokopca. Nehovorim, ze mam excelentnu kondicku, ale bezna chodza mi zvycajne taketo problemy nerobi. Uz po prvych par krokoch sa mi srdce rozbusilo na plne obratky a nechystalo sa prestat. Ked som prisiel k hotelu, fucal som ako lokomotiva (ta parna) a srdce mi islo vystrelit spod tricka ako keby som bezal so svetlom o zavod. Raz darmo. Telo nepripravene tu moze dostat zabrat a to Maseru lezi iba vo vyske 1600 m. K tomu maly kopcek, alebo tri poschodia po schodoch a infarkt je blizko.

Svazijsko 2012

Svazijsko (Swaziland) 2012

Ked sa povie Svazijsko, predstavoval by som si rozsiahlu step, cervenu mazlavu zem, slamenne chatrce a poradne teplo. Namiesto toho som dostal toto! Absolutny sok. Nadherna hornata krajina s velmi prijemnym podnebim, z vysky velmi podobna Nizkym Tatram. Vsade vela zelene, hlavne v lete, v obdobi dazdov.

Svazijsko je Male kralovstvo vo vnutrozemi Juznej Afriky. Ma menej ako 200 km na vysku, cca 130 km  na sirku a nieco malo cez milion obyvatelov. Je to jedno z piatich kralovstiev, kde ma Jeho Velicenstvo absolutnu moc. To znamena, ze sefuje aj vlade, aj statu. Okrem ineho ma jeho velicenstvo aj 11 zien a veela deti, takze sa ma co obracat. Svazijsko je inak celkom chudobna krajina kde hlavnym tahunom ekonomiky je polnohospodarstvo. Ma vsak aj jedno prvenstvo. Ma najvyssiu uroven AIDS na svete - 26%. To znamena, ze kazdy druhy clovek cez 20 rokov ma AIDS!

Hned prvy den sme sa v hoteli stretli s chlapikom z Noveho Zelandu, ktory vraj prisiel do Svazijska zavadzat DPH. On je vlastne konzultant, ktory tam zavadza SAP (pocitacovy system) na spravu dani. Cely tyzden sme sa snazili vyhodne predat kontakt na tohoto cloveka miestnym, ktori by so zavadzanim dani nesuhlasili, no nepodarilo sa. Dokonca nam nevysiel ani pokus o pretlacenie nejakeho tajneho kodu kedy by danovnik s danocym cislom konciacim na 666 bol od dani oslobodeny. No nic. Ssnaha bola, nevyslo. A tak sa teda vratim do prace a budem mesiac co mesiac cakat na vyplatu. V krajine doteraz mali nieco ako spotrebnu dan, a teraz na vrch zavadzaju este aj DPH. Nuz mat 11 zien a auto za 500 000 dolarov nieco stoji.

Nizke Tatry na juhu Afriky
Hned prvy vecer som neodolal a vybral som sa na vychadzku po okoli. Presiel som par krokov po chodniku za domami a zastavil sa so zvlastnym pocitom nezhody. Oci videli ine, usi poculi ine a nos citil ine. Na par momentov, ako by som bol naraz na niekolkych miestach na svete. Rastu tu ine rastliny, aj stromy su ine, no nie prilis. Zem nie je tmavo hneda, ale tehlovo cervena. Ludia su ini, a aj ich domy vyzeraju trochu inak. No ked clovek zatvori oci, citi vonu potoka v nizkych tatrach, uprostred leta, s lopuchmi a travou vsade okolo pocas krasneho letneho vecera, ked uz teplota ustupi, zavanie vlazny vetrik a vsetko zacne vonat. Na kratku chvilu som bol doma. Zvlastny pocit. Snad iba tie palmy tu a tam naznacovali, kde naozaj som.

Hotel - Mountain Inn uplne zodpoveda svojmu nazvu. Postaveny na kopci s uzasnym vyhladom do doliny. Styl Anglickeho klubu s hlavnou budovou a domcekami okolo. Stara stavba so starym vybavenim, no dycha svojou vlastnou atmosferou. Vsade nakratko vykosena travicka, bazen a chodnicky, ako sa na pekny klub patri. Stretol som niekolko ludi, ktori vraveli, ze Mountain Inn vyzera presne tak isto, ako v 70-tych rokoch. A pri pohlade na nabytok, ci obklad v kupelni nie je tazke tomu verit. Treba ale povedat, ze vsetko je v perfektnom stave. Dokonca tu podla mna jeden z prvych systemov na svete na zamykanie dveri magnetickou kartou. Karta je sice velky kovovy stitok, ale funguje uplne rovnako, ako novodobe cipove karty.

Rana v Mountain Inn su naozaj uzasne. Hotel je mimo centra a tak sem nedolieha zvuk mesta. Ci uz je nad kopcami hmla, alebo je jasna obloha, rano v Mountain Inn je jednoznacne zazitkom. Teraz na konci Africkeho leta tu rano byva okolo 22 stupnov, co je pre mna idealna teplota na prebudzanie sa. Za ten cas co som tu, som este ani raz nepotreboval budik. Zobudil som sa vzdy vynikajuco vyspany minimalne pol hodinu pred budikom. Slnko cloveku zasvieti do tvare a vstavanie je potom prijemne a prirodzene. Je to tu ozajstna oaza pokoja. Spievajuci vtaci, jemna rosa v trave a vona zelene a cisteho vzduchu. Da sa to prirovnat k vstavaniu na horskej chate. Len namiesto cerstveho ranneho vzduchu, je vonku nevtierava izbova teplota a prijemna vlhkost. Jednoducho radost vstavat a ist do prace.

Cim som starsi, tym viac si vsimam, ze vzduch na Slovensku je pre mna prilis suchy. Hlavne v zime. Moje telo je jednoducho stavane na primorsky vzduch. A moja osobnost sa tomu svojim zivotnym stylom rada prisposobila :) Nie je to takmer stopercentna vlhkost subtropickej oblasti, kde 10 minut po sprche rozmyslate, ci to vobec malo zmysel. Prave naopak. Absolutne prijemny vzduch.

Toto miesto ma neprestava prekvapovat. A kazde dalsie slovo na doplnenie by silu tejto myslienky iba znizovalo. Niet divu, ze sa vela cudzincov rozhodne prezit dochodok prave tu.

Vesele kravy z Afriky
Ked som do Afriky isiel, vedel som o tomto kontinente iba malo. Nieco malo, som si precital na internete a mal som so sebou aj niekolko vzitych predsudkov. Co mi ale uniklo uplne bolo africke hovadzie, alebo steaky. Ked sa povie steak, kazdemu napadne argentina, mozno skotsko, ale o juznej afrike som nepocul ani slovo. Moj prvy steak som ochutnal este v Zambii a bol som absolutne ocareny. Tito ludia naozaj vedia robit dobre masko. Moj jedalnicek v Svazijsku bol celkom jednotvarny, no napriek tomu som sa na jedlo vzdy tesil. Rano vajicka a slaninka, cez obed podla potreby a vecer zasadne steak. Masko je tu jemnucke, chutne, vyborne urobene, jednoducho nadhera. A to vsetko priblizne za 10 EUR! Keby sa tak dala chut ta lepsie opisat. Juh Afriky ma na dobre maso celkom vhodne predpoklady. Velke plochy, idealne na chov dobytka, nizka hustota ludi a prijemne podnebie. Prislo mi to, ze kravy sa tu pasu uplne same a uplne vsade. Ziadne chovne stanice, iba obrovske travnate plochy. Tipoval by som, ze tu kravy prespavaju priamo na pastvinach. Rovnako, ako v tejto casti sveta nie je prilis vidno vystresovanych a uponahlanych ludi, ani tie kravy nevyzeraju, ze by mali tazky zivot. Niet potom divu, ze ich masko je tak chutne. Africke steaky sa od tohoto vyletu vysplhali na spicu mojho vlastneho steakoveho rebricka.

Pozor na lavakov
Vzdy sa rad bavim s ludmi, ktori v krajine pracuju, no nie su domaci, lebo prave ti si vsimnu rozdiely ci detaily, ktori miestni beru, ako samozrejmost. Pri jednom pracovnom obede som spozrornel, ked som pocul pribeh o miestnom uradnikovi, ktory sa na smrt urazil po tom, ako mu clovek (cudzinec) podal nejake doklady lavou rukou. Podavanie (snad) cohokolvek v tejto krajine lavou rukou sa berie ako urazka. Podobne je nezdvorile pozerat sa do oci cloveku pri podavani ruk. Ja, lavak by som taku chybu mohol urobit kedykolvek a vobec by som si to neuvedomil. CEly zivot robim veci lavou rukou a nikto mi nikdy nepovedal, ze by som pri podavani papiera uradnikovi pouzil nespravnu ruku. Pre nich su to samozrejmosti, ku ktorym su od malicka vychovavani. Pre nas su to nezmyselne obmedzenia. A to su prave tie momenty, kedy zacnem rozmyslat a porovnavat. Keby som tak stretol cloveka zo Svazijska, po tyzdni na Slovensku. Co by o nas povedal?

Hotel Mountain Inn je dobre znamy vsetkym zahranicnym navstevnikom Mbabane. Myslim, ze je to naoblubenejsi zo vsetkych dvoch, ci troch hotelov, co tu maju. Kazdy den sa tade premelu desiatky odbornikov, specialistov, konzultantov a obcas nejaky zamestnanec OSN :) Co som vsak naozaj necakal, bol autobus plny americkych dochodcov, ktori si prave tuto lokalitu zvolili ako destinaciu svojej dovolenky. Co tu robia? Snad neleteli cez pol sveta, aby si zahrali svoj poker na terase pri bazene. Ci moze Svazijsko ocarit? Trochu som patral a zistil som, ze Svazijsko, podobne snad ako vsetky krajiny v Afrike ma svoj narodny park, alebo safari a je na ceste po oblubenych miestach juznej Afriky. Turisti sem zavitaju zvacsa iba na par dni a Mbabane je iba vstupnou branou na vidiek a do hor na okoli. Ti Slovaci musia robit nieco straaaasne zle, ked aj taka diera ako Mbabane dokaze priviest minimalne dve lietadla Americanov kazdy tyzden, a my ani prd. Este ze tych Rusov mame, ktori nam chodia v zime zivit tatrancov.

Mbabane
V kralovstvach su vam mozne vselijake veci. A aj to, ze podu pod celym hlavnym mestom vlastni jeden clovek. Dialnica prichadzajuca z Manzini, co je najvacsie mesto v krajine, sa podozrivo staca okolo osameleho domu na prahu mesta. Pocul som pribeh o tom, ze prave clovek, ktory zil v tom dome dostal dostal od krala do daru celu podu pod terajsim hlavnym mestom. Tu potom postupne predaval, alebo prenajimal a jeho rodina este stale vlastni velku vacsinu mestskych pozemkov. Tomu sa hovori biznis.

Priblizne 60% pozemkov v state su stale vo verejnom vlastnictve krala. Tieto plochy su potom prostrednictvom starejsich distribuovane medzi ludi podla ich potrieb a poziadaviek. Ludia dostanu podu do bezodplatneho prenajmu. Maju pravo podu vyuzivat na pestovanie plodin, chovanie dobytku, alebo stavanie domov (teda asi na cokolvek). Nesmu vsak podu predavat. Toto v roku 2012 znie ako absolutna rozpravka z vymysleneho kralovstva.

Sibebe Rock
Na konci tyzdna sme sa absolutne necakane ocitli pri svetovej rarite. Pocas sluzobiek naozaj nie je vela casu na vylety a tak sme boli vdacni za cokolvek. Kolega nas zobral autom na kopec nad mesto, aby sme si urobili aspon zopar peknych fotiek. Mbabane lezi medzi kopcami a az pohlad z vysky ukaze, ako nadherne toto mesto kopiruje povrch krajiny. Iba niekolko vyssich budov (nie viac ako 10 poschodi) v centre mesta a zvysok same rodinne domy na vacsich, ci mensich pozemkoch. Nasa prehliadka bola vlastne iba jazda autom po meste. Aj tak to bolo najviac, co som zatial z Afriky videl. Fotili sme a natacali, ako japonski turisti.

Nakoniec nas Cedric zobral kusok za mesto. Ploty rodinnych domov zrazu vystriedalo nadherne zelene udolie. Sem tam pastiesrsky dom, alebo obrovsky pozemok bohateho Americana, no stale dost riedko, aby to nerusilo. Sedel som v aute s otvrorenymi ustami a zacal som chapat, ze aj Swaziland ma predsa len co ukazat. Zastavili sme pri malej riecka s vodopadom a naskytol sa nam uchvatny pohlad na najvacsi zulovy monolit na svete. Kopec velky ako prasa a to vsetko z jedneho kusu. Po stranach je jasne vidiet trasy stekajucej lavy. Zo spodu je uz trochu zarasteny, ale velka vacsina je stale iba cisty obnazeny suter. Jednoducho parada. Nas cely vylet netrval viac, ako hodinu, ale urcite stal za to.

Zambia 2012

Zambia
Ako sucast mojej prace obcas cestujem a dostanem sa do krajin, kde sa ini nedostanu. Aj ked mojim rodnym regionom su Sovietske krajiny, z casu na cas sa dostanem do krajin, ktore su tak trochu mimi nojho dosahu. V case, kedy na slovensku klesaju teploty pod nulu a v niektorych pripadoch veelmi nizko pod nulu, pirsla infomacia o ceste do Afriky ako spasenie. Tri tyzdne v Afrike. Zambia, Swaziland a Lesotho.

Na zistenie, ci sa cloveku krajina paci, alebo nie, urcite nie je treba vela casu. Mna si Afrika kupila hned par sekund po vystupeni z lietadla. V tejto casti sveta je teraz obdobie dazdov a stale som si hovoril, ci to mam za trest. Budem tri tyzdne v Afrike a bude mi iba prsat? Predpovede pocasia neboli nijak lakave. Iba dazd a burky v roznych obmenach. Ked ale lietadlo sadlo na zem, bolo nadherne slnecne rano. Teplota tak akurat okolo 25 stupnov, vysoka vlhkost (napriek tomu sme hlboko v kontinente), vsetko rozkvitnute a vonave. Stacilo len tych par krokov z lietadla do letistnej haly aby som zistil, ze sa tu urcite bude pacit.

Farebna Afrika

Cesta z letiska bola ako vystrihnuta z dokumentarneho filmu. Cervena zem a zelena trava. Ale nie len tak hocijaka, ale naozajstna, syta zelena farba. Na ceste auta vselijakych tvrarov a popri ceste vela chodcov. Ludia tu zjavne chodia dost vela peso. Bolo vidno ludi kracajucich do prace, deti v uniformach na ceste do skoly, ci ludi nesucich na hlave baliky cohosi, asi po ceste na trh. A to vsetko v perstrych farbach Afriky. Hned som si spomenul na moje cesty do azie, kde chlapi chodia najcastejsie iba v ciernom obleceni s bielou koselou. Aky fantasticky rozdiel.

Usmev a internet

S ludmi som sa zatial prilis nestretol, ale ak by som ich mal z toho mala popisat, tak zacnem usmevom. Ti ludia sa usmievaju. Samozrejme nie vsetci, ale ak zavriem oci a predstavim si africana, tak je to uricte usmiaty cernoch. Casto clovek ani nevie, preco sa usmievaju, ale neda sa pri nich inak, ako usmievat sa tiez. 

Clovek tiez rychlo zisti, ze v Afrike platia uplne ine pravidla, hlavne co sa tyka klientskych sluzieb. Vsetci zdvorilo zdravia, zazelaju dobre rano, otvoria dvere a ochotne pomozu. Myslim, ze kolonialna vychova k usluznosti (po starom otroctvo) v nich este zostalo. Ach, mat tu moc a urobit z nasich predavacov hoteloveho personalu otrokov na par generacii. To by bol zivot.

Pri tom vsetkom sa ale treba rychlo naucit, ze tu predsa len platia ine pravidla. To, ze Africana o nieco poziadate a on s usmevom odpovie "yes sir", est neznamena, ze to aj dostanete. Plati tu pravidlo Poziadaj - kontroluj - buzeruj a stale dokola, kym nedostanes, co potrebujes. Hned po prichode na hotel som zistil, ze mi nefunguje internet. Mila slecna na recepcii sa zacudovala a s usmevom mi oznamila, ze to vybavi. Nezdalo sa mi pravdepodobne, ze by som bol prvy, co sa stazuje, ale povedala, ze o tom este nepocula a hned to da preverit. Vecer, ked som sa vratil, internet este stale nefungoval. Ina slecna mi v utorok rano nevahala povedat vetu "Osobne sa tomu budem venovat" a uistila ma, ze ked vecer pridem, internet bude urcite v poriadku. Veci sa pohli az v utorok vecer, ked som ziadal vymenit izbu. O dve poschodia vyssie interent veselo fungoval. Kym som sa prestahoval (a bol som naozaj rychly), prisiel technik a internet opravil. No co uz. Aspon som dostal vacsiu izbu a snad pomohol ostatnym chudakom na nasom poschodi.

Lusaka
Vacsina ludi Zambie vraj zije v Lusake, alebo v jej okoli. Netusim ale, kde ti vsetci ludia su. Zambia by mala mat okolo 12 milionov ludi. Na prvy pohlad mi Lusaka pride ako nadmerne roztiahnuta dedina. Domy navolno roztrusene po prirode, medzi nimi cesty, alebo aj nie cesty a ziaden vysoky dom. Centrum mesta sa na mesto aj podoba. Jemne osumtele, ziadne super velke budovy a super husta zastavba s atmosferou maleho mesta. Lusaka v mojich ociach je skor plna domov s velkymi zahradami s vysokymi murovanymi plotmi okolo nich. Na plotoch nesmu chybat droty s vysokym napatim. Takmer vsade maju straznika, zahradnika a kto nie aky dalsi personal. Vynimkou vo vyssom standarde nie je ani bazen, ci tenisovy kurt. Velkosti domov a hlavne pozemkov, ktore by sa u nas zdali luxusne su tu bezne.

Je jasne, ze Afrika sa rozvija uzasnym tempom a moderny sposob zivota sa sem tlaci zo vsetkych sil. Stale sa tu vsak najdu veci, ktore cloveka zaskocia. V Europe je nosenie malych deti na chrbte v handre skor modnym vystrelkom. Tu som vidiel zenu, s malym sracom (makcen je na "s", nie na "c") a motykou v ruke, ako si vykracovala za pracou. Oblecena v pestrych farbach, s poryskom od motyky vyrobenom z nejakeho pahyla bola ako stvorena na na fotku do magazinu o Afrike. Fotku ale nemam.

Cestou z roboty na hotel bolo obcas vidiet ludi v trave zvlastne sa zahanajuc niecim dlhym. Pri lepsom pohlade clovek zisti, ze su to macety a ti ludia kosia travu. Neviem, aku to ma efektivitu, ale snad vedia co robia. Tiez som videl skupinu skolakov usilovne kinoziac maly kusok travy pri plote skoly. Snad to nemali za trest.

Ked Ananasy chutia ako ananasy a kde pomarance su sladke
Tam, kde ovocie dozrieva na stromoch a nie v kontajneroch v dusikovej atmosfere, tam ovocie chuti trochu inak. Doporucenia hovoria, ze by sa clovek mal vyhybat ovociu a vsetkemu, co prislo do styku s vodou. No ked som pocul, ze tu ovocie chuti tak trochu inak, neodolal som. Prvy kusok anansu bol tak sladky, az by clovek myslel, ze je z plechovky. A tak som si pridaval a pridaval. Ananasy, pomarance, melony, vsetko. A tu tento odstavec radsej skoncim, lebo kto nezazil, neuveri:)

A tie baby
A tie baby. Az si niekedy myslim, ze ten AIDS vymysleli len kvoli tomu, aby sme im tu Afriku nerozkradli. Cernosky su asi vo vseobecnosti pre belochov atraktivne. Perfektne postavy, super oblecene, na vysokych podpatkoch sa len tak premavaju po uliciach a clovek sa nestaci otacat. Samozrejme su tu aj skarede a tucne. Ale tie pekne naozaj vyniknu. A je ich tu tolko, az by sa sem clovek prestahoval.