otvoriť ústa,
reflektor do očí, tampón do úst, odsávačka a môže sa začať. Na návštevu u zubára
nič zvláštne. Bolí vás to? “e e”. Tento zub? “h h”. Túto diskusiu asi pozná každý.
V tom sa ale diskusia v ambulancii zvrtla na tému vtedy veľmi horúcu.
Migranti a hranice. “Ja som to už dávno vravela, že tie hranice sa nemali iba
tak ledabolo otvoriť. Či nie?” “hhh hhh” vravím na to s otvorenými vrátami a odsávačkou
pod jazykom. “Veď aj tí, čo majú domy v Rajke možno na to prídu, že je to
predsa len iný štát a iné zákony”. “hh hh” – pohotovo ponúkam svoj názor do
diskusie. A v tom Turecku, tam to ženy nemajú úplne jednoduché, že? Nejaký čas
tam už žijem a niečo už o tejto téme tuším. A tak v rámci môjho svetonázoru
rozvíjam diskusiu. “hh hh”. Odsávačka von, zahryznúť a vypláchnuť. Zub je opravený
a je čas našu zaujímavú diskusiu ukončiť. Poďakujem, vpustím ďalšieho pacienta
a odchádzam s dobrým pocitom. Prebrali sme pálčivé témy a vymenili si názory. Navyše
mam popri tom opravený zub. No skús nesúhlasiť so zubárom…
P.S.: pozdravujem
moju pani zubárku a teším sa na ďalšiu návštevu. Aj keď návšteva u zubára takmer
nikdy nie je úplne príjemná, k nej chodím najradšej zo všetkých.
