Stáva sa aj vám, že
občas po dopozeraní filmu prestanete byť na chvíľu sami sebou a preberiete na
seba postavu hlavného hrdinu? Mne áno. Niekedy mi zázračne nárastu svaly,
inokedy začnem chodiť vzpriamene. Niekedy zas začnem rozprávať trochu inak. Na chvíľu
som lepším človekom. Na chvíľu viem celkom presne, čo je správne, či čo chcem urobiť
s vlastným životom. Na chvíľu viem povedať tú správnu vetu a stáť si za ňou. Netrvá
to dlho. Niekedy pár minút, inokedy možno aj hodinku, kým ma znova prevalcuje
realita. Mám rád filmy, ktoré niečo zanechajú - pocit, či emóciu. Na chvíľu nás
oslobodia od nás samých a prenesú nás na úplne iné miesto. Je to skoro ako snívať
sen, len pri tom nespíme. Sen o lepších ľuďoch, o lepších svetoch, o lepších nás.
