The book that didn’t change my life, but…

Slovenská vezia je nižšie.

Usually, when one writes about a book, it is because it changed someone’s life, caused something very important or at least changed someone’s point of view. Not to give false expectations, this book did not do any of that, but still…

 

Few months ago, while visiting Copenhagen, I met a very nice man at the bar of a hotel. It is the place, where we often go after work for a glass of beer. Not because it is the best place to go, but simply because it is very close to our office. A man was sitting at the bar next to us and as the evening went, we started a typical “bar stranger” chat. Where are you from, what do you do here, what are you reading and similar. That was the time, when this nice man told me about a book called “At home”, written by Bill Bryson. He was just reading another book from the same author. “Good book” he said, but I liked “At home” better. It was a pleasant bar discussion and without thinking too much I noted the book name to my telephone. In fact I did not have any strong plans to read it. I don’t read books. Well, in my lifetime I only read two books. One, when I was a child and another a year ago. Long after the bar chat, I remembered that evening not because of that book, but because I spoke to a stranger. I am not really a person, who would normally talk to strangers, but over years of traveling alone I’ve learned this skill. Being on the road alone will eventually force you to speak with just anybody. Sometimes you talk to a man and you simply spend some time. Another time it turns into a really interesting talk. And there are few of these random chats, which you also remember. The meeting at the bar in Copenhagen could have easily be the one, which was only nice and interesting, not worth remembering.

But back to the book. The note in my phone stayed there with no particular desire to buy a book and more so reading it. But every time I opened my notes, my eyes scanned through this short note “Bill Bryson – At home”. Months have passed and I was preparing for my trip with my girlfriend to Italy. Just a day before departure she asked me to buy “Lonely planet” on Italy. I have this bookstore nearby, where I never go on my own. With clear instructions in my hand I went there, took the book on Italy and planned to disappear quickly. Just before getting to the counter, my eyes stopped at a thick book called “At home”. Still with no particular interest in reading it, I found it cool to buy it. It must have been no coincidence that I had this book noted and I still had the memory of the man talking about it with such a passion. Having no idea, when I would manage to read such a thick book, I bought it. The trip to Italy went well and the book travelled with us the long way around the Europe unread. It just could not compete with all other holiday activities. Weeks after I gave that book another chance. The perception of a good book was still there, so I took it to another holiday. This time to the resort in Turkey with my daughter. Unlike on a road trip to Italy, the holiday in a Turkish resort offered plenty of free time for reading. I only started with few pages, and it got me completely. The book itself is a sort of history of very ordinary things, described on stories of ordinary, or sometimes less ordinary, people. There is no particular story line in the book, which allows starting reading just on any page. At the same time it is full of interesting, but not always important facts. The week in Turkey was suddenly shorter and somehow easier to live through. Not that it would be completely boring there, but still the resort routine becomes a bit similar every day, and then it is so easy to slip from getting relaxed to getting completely bored.

Several weeks passed after Turkey and I showed up in Copenhagen again. Doing casual business and meeting at the same bar after work. A normal bar talk, where all sorts of more and less important stuff is discussed. I also mentioned to my colleague Gerald that we are sitting on the same spots as when I met the guy, who recommended me a great book. I also sent Gerald the name of the book to his email. Moments later, when the discussion was already somewhere between politics, girlfriends and great stories from past missions. I turned around and there was the man. “It’s him” I said. “That’s the guy, who recommended me the book I told you about”. It took me almost not time to stand up and approach the man. “You may not remember me, but some time ago we met here and you  recommended me a book. I just wanted to tell you that I liked it very much”. He did remember. I was really excited to be able to tell him that I liked the book. May be he told about the book to many other. May be not. But he told me. I felt so good to have a chance to meet him once again in the same bar to be able to tell him that it was a good one. It was just such a nice moment.

That book certainly did not change my entire life. Not even the fact that I met that man and spoke to him. But the fact that he recommended that book to me certainly created a story in my life. A story that he could not have even thought of. A story, that he started just by a completely innocent discussion with a stranger at the bar. With me.

Now the same in Slovak language.

Kniha, ktorá mi nezmenila život, ale...

Zvyčajne, keď niekto píše o knihe, je to preto, že mu zmenila život, zapríčinila niečo výnimočné, alebo aspoň zmenila niekoho názor. Aby som hneď od začiatku nedával falošné nádeje, táto kniha nespôsobila nič z toho, ale aj tak...

Pred niekoľkými mesiacmi som počas návštevy v Kodani stretol veľmi milého človeka. Stretli sme sa v hotelovom bare, do ktorého chodíme s kolegami často po práci na pivo. Nie preto, že by to bol ten najlepší bar v meste, ale preto, že je veľmi blízko našej práce. Vedľa nás sedel pri bare chlapík a čítal si svoju knihu. Ako večer plynul, dali sme sa spolu do klasického barového rozhovoru. Odkiaľ ste, čo tu robíte, čo čítate a podobne. Hneď sa pochválil svojou knihou, no viac ako o tej knihe, hovoril o knihe, ktorú čítal predtým. „Dobrá kniha“ hovorí „ale tá predtým sa mi páčila viac. Povedal mi o knihe „At home“ (Doma), ktorú napísal Bill Bryson. Ani neviem prečo, poznamenal som si to do telefónu. Snáď preto, s akým záujmom o tej knihe rozprával. V skutočnosti som nemal žiadne veľke plany tú knihu čítať. Ja vlastne knihy nečítam. Za môj život som prečítal asi dve. Jednu ešte ako dieťa a druhú asi pred rokom.

Večer sa skončil, každý si šiel svojou cestou, no ja som na ten večer ešte niekoľkokrát spomínal. Nie kvôli tej knihe, ale kvôli samotnému rozhovoru s úplne cudzím človekom. Nie som práve typ, ktorý by normálne rozprával s cudzími ľuďmi, ale za tie roky cestovania som sa to naučil. Ak nechce človek prežiť cestu v úplnej samote, donúti ho to dať sa do reči s takmer hocikým. Často popri takom rozhovore iba lepšie ubehne čas, ale niekedy je to naozaj zaujímavé, či poučné.  A sú aj také rozhovory, ktoré si človek aj zapamätá. Ten barový rozhovor v Kodani mohol celkom ľahko zostať iba jedným z príjemných rozhovorov nie hodných pamätania.

Ale späť ku knihe. Poznámka v mojom telefóne tam zostala bez akéhokoľvek plánu tú knihu si kúpiť, alebo ju ešte aj čítať. Ale vždy keď som si otvoril poznámky v telefóne, prvé čo som prečítal bolo „Bill Bryson – At Home“. O niekoľko mesiacov neskôr som sa chystal s priateľkou na dovolenku v Taliansku. Tesne pred odchodom ma požiadala, aby som o Taliansku zohnal turistického sprievodcu. Zašiel som teda do malého kníhkupectva pri mojej robote, do ktorého by som inak asi nikdy nevošiel. S jasnými inštrukciami som vošiel, zobral sprievodcu a chystal sa odísť. Skôr, ako som sa ale dostal pokladni, padol mi zrak na hrubú knihu s názvom „At Home“. Aj keď som ešte stále nebol presvedčený, že ju chcem čítať, prišlo mi celkom „cool“ tú knihu si kúpiť. Snáď to nebola náhoda, že som mal tú poznámku v telefóne a v pamäti rozhovor s chlapíkom, ktorý rozprával o tej knihe s takým záujmom a nadšením. Bez najmenšieho tušenia, kedy by som mohol takú hrubú knihu prečítať, som si ju kúpil. Dovolenka v Taliansku sa vydarila a kniha so mnou precestovala polovicu Európy nedotknutá. Jednoducho nedokázala konkurovať ostatným dovolenkovým aktivitám. 

O niekoľko týždňov neskôr som dal knihe ešte jednu šancu. Išiel som na dovolenku do Turecka s dcérou. Na rozdiel od vandrovania po Taliansku, dovolenka v Tureckom hotelovom rezorte ponúkala veľa voľného času na čítanie pri bazéne. Stačilo iba pár strán, aby ma tá kniha kompletne chytila. Je to kniha o histórii vecí z bežného života, prerozprávaná na príbehoch obyčajných, či menej obyčajných ľudí. Kniha sama o sebe nemá žiaden dej, čo ponúka jedinečnú šancu začať ju čítať na takmer hociktorej strane. Na druhej strane je plná zaujímavých, no nie vždy dôležitých faktov. S tou knihou sa mi týždeň v Turecku zdal akýsi kratší a pestrejší. Nie, že by to tam bolo nudné, no s pravidelným režimom letoviska sa dni na seba nápadne podobali a pri troche nepozornosti tam človek mohol skĺznuť od relaxovania až k úplnej nude.

Nejaký čas po Turecku som sa znova vrátil na pár dní do Kodane. Cez deň práca a večer drink a kamarátske rozhovory v rovnakom bare. Znova klasický barový rozhovor s kolegami o takmer všetkom na svete. Sediac presne na tých istých stoličkách pri bare ako vtedy, spomenul som môjmu šéfovi túto zaujímavú knihu a aj príbeh, ako som k nej prišiel. Aj som mu poslal krátku správu s názvom knihy. Keď bude chcieť, prečíta si ju. Chvíľu na to som sa otočil na stoličke a sedel tam. „To je on“ vykríkol som. „To je ten chlapík, ktorý mi poradil knihu, o ktorej som ti pred chvíľou hovoril“. Sedel tam, popíjal vínko a čítal si ďalšiu knižku. Neváhal som ani chvíľu a podišiel som k nemu. „Asi si ma nebudete pamätať, ale pred nejakým časom sme sa stretli v tomto bare a vy ste mi poradili veľmi zaujímavú knihu. Chcel som vám len poďakovať a povedať, že sa mi veľmi páčila“. Pamätal si. Vyzeral byť milo prekvapený.  Bol som nadšený tým, že mu môžem povedať, že je ho tip vyšiel. Možno o tej knihe povedal aj mnohým iným, okrem mňa. A možno nie. Bolo ale úžasné mat šancu mu povedať , že tú knihu som čítal a páčila sa mi. Z ničoho nič som sa objavil v tak nečakane príjemnej situácii. On to asi tiež nečakal.

Tá kniha celkom určite nezmenila môj život. Dokonca mi nezmenilo život ani to, že som stretol toho chlapíka. Ale to, že mi pri tom nezáväznom barovom rozhovore vtedy odporučil tú knihu, vytvorilo celkom zaujímavý príbeh v mojom živote.  Príbeh o ktorom nemusel nikdy ani len tušiť. A pritom ho spustil pravé on nezáväzným rozhovorom na bare s úplným neznámym. So mnou.