Pri rannom pohlade do zrkadla sa zamyslam, ci by sa to nedalo niecim vylepsit. Dam sa ostrihat. Vecer znova pozeram na svoj odraz v zrkadle s novym ucesom. Nie je to vobec zle, ale nie je to ani lepsie. Na chvilu sa prelaknem. Hned si ale uvedomim, ze ak je raz nieco perfektne, vylepsovat sa to uz neda. Spokojnost je razom nazad. :)
Ja...
